Vitajte na stránke dobrá muzička v sekcii Elena Lacková Rómska Spisovateľka

Dokument Elena Lacková Rómska Spisovateľka 

Elena Lacková

Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice) bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine.

Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.  V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.  Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu. 

Jej pravnučkou je herečka a speváčka Alžbeta Ferencová, v roku 2023 pokrstila prvé slovenské vydanie knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.

Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935. V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.  Počas druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.

V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor. Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu z jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.  V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.  Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove. V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drienova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie. Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe. Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde dokončila magisterské štúdium v roku 1970. Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hübschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov. 

Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky tábor

“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.”

Koncom 60. rokov sa Lacková zapojila do národnostného hnutia rómov a v roku 1968 bola spoluzakladateľkou Zväzu Cigánov-Rómov, v ktorom sa angažovala až do roku 1973, kedy bol zrušený.

Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti.

Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácií prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov. Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil. Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.

V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.

.